Stredajším oznámením vrcholí Obamova kampaň proti vysokým odmenám vo firmách, ktorým štát pomáha z následkov finančnej krízy.
Obama chcel, aby ďalšia fáza vládneho plánu stabilizácie finančného sektora za 700-miliárd dolárov nasledovala až po reforme odmeňovania. Obmedzenie platov a ďalších kompenzácií v podobe „zlatých padákov“ je prvý krok Obamovej administratívy pri snahe o zmenu praktík odmeňovania v USA.
Cieľom nariadenia zo stredy je, aby peniaze platcov daní neslúžili na vyplácanie manažérskych odmien považovaných za prehnané. Obama vyhlásil, že uprostred ekonomickej krízy nebude firmám tolerovať vysoké odmeny a že firmy, ktoré využívajú štátnu pomoc, nesmú opakovať „staré triky“.
Stanovený strop je hlboko pod priemernou úrovňou platov najvyšších manažérov amerického firemného sektora. Šéfovia veľkých amerických firiem teraz získavajú vo forme platov a ďalších benefitov v priemere asi 11 miliónov dolárov za rok. Za deň práce si tak bežný generálny riaditeľ zarobí asi toľko, koľko priemerný zamestnanec za rok.
Americkí manažéri v priemere zarábajú viac ako ich európski kolegovia. Obamom stanovený strop je však hlboko aj pod európskou úrovňou. Ekonomickí komentátori denníku The Wall Street Journal často upozorňujú, že finančné spoločnosti čelia na trhu práce ostrému boju o talenty, takže umelo stanovené stropy povedú k odchodu nadanejších ľudí inam, čo nakoniec vyústi do úpadku celého finančného sektoru v USA.
Väčšina amerických médií Obamove zákroky proti manažérskym platom víta, objavuje sa ale aj kritika. Jeden z televíznych komentátorov prirovnal Obamove slová, podľa ktorých „teraz nie je čas na zisky a bonusy“, k výrokom ruského komunistického diktátora Lenina.
Vo vyhlásení Bieleho domu sa uvádza, že manažérske platy vo finančnej komunite „musia byť úzko zviazané nielen so záujmami akcionárov a finančných inštitúcií, ale aj so záujmami daňových platcov poskytujúcich pomoc týmto spoločnostiam“.
„Aby sme obnovili dôveru, musíme zabezpečiť, aby peniaze daňových platcov nesubvencovali prehnané kompenzačné balíky na Wall Street,“ uviedol Obama.
Zámienkou na rozhorčenie sa nad „nezodpovednou kultúrou odmien“ bola pre Obamu správa o vlaňajších prmémiách vyplácaných na Wall Street v celkovom objeme 18,4 miliardy dolárov. Útok na platy bankových manažérov je v USA veľmi populárny a podľa agentúry Reuters môže Obamovi pomôcť odvrátiť pozornosť od utorkového potupného stiahnutia nominácie kongresmana a daňového hriešnika Toma Daschlea na funkciu ministra zdravotníctva. Daschle niekoľko rokov dlhoval na daniach 140-tisíc dolárov. Zaplatil ich pred niekoľkými mesiacmi, ale kandidatúru stiahol. Problémy s daňami mal aj nový minister financií USA Timothy Geithner, ale nakoniec nezabránili jeho potvrdeniu vo funkcii.