Ministerstvo životného prostredia prišlo najnovšie s návrhom zálohovať aj plastové PET fľaše. Minerálky a iné nápoje by sa následne predávali aj o niekoľko korún drahšie, k bežnej cene by sa prirátala aj záloha.
O koľko by taký krok zdražil nápoje na pultoch obchodov a ako bude výkup fungovať, zatiaľ ministerstvo nezverejnilo.
"O návrhu sa debatuje, zbierame návrhy za aj proti tomuto nápadu,“ komentoval návrh minister životného prostredia Ján Chrbet po včerajšom stretnutí s predstaviteľmi miest a obcí či podnikateľmi o zálohovaní plastových fliaš.
Kam budú občania fľaše vracať a o koľko zdražejú, ministerstvo nevedelo povedať. O niečo jasnejšie by mali byť pravidlá po schválení novely zákona o obaloch, ktorá je už pripravená niekoľko mesiacov.
"Všetko je ešte predmetom ďalších diskusií, napríklad v Čechách trvala debata o podobnom zákone dva roky,“ vysvetľoval Peter Višváder, hovorca ministerstva životného prostredia.
Tretí sektor model zálohovania plastových fliaš považuje za dobrý, aby sa vyčistili mestá a ulice od všadeprítomného plastového odpadu. Recyklačný fond, ktorý v minulosti tiež stál za zálohovaním, názor zmenil.
"Za šesť rokov nebola dostatočná vôľa na to, aby sa vytvoril podobný zákon, preto sme prešli na podporu separovaného zberu. Doteraz sme naň uvoľnili viac ako 190 miliónov korún,“ objasnil Juraj Dlhopolček, predseda správnej rady Recyklačného fondu.
Práve pre peniaze vložené do zberu odpadu podporuje Recyklačný fond skôr pokračovanie v tejto forme likvidovania odpadu.
"Dokázali sme s pomocou občanov vyzbierať viac ako šesťdesiat percent plastových fl iaš z celkového množstva, ktoré sa na Slovensku produkujú. Okrem nás aj podnikatelia vložili do tejto činnosti viac ako 400 miliónov korún,“ vysvetľuje Dlhopolček dôvody, pre ktoré so zálohovaním fliaš nesúhlasí. Podľa jeho slov sa fondu podarilo vyzbierať za posledný rok takmer dvanásť a pol tisíca ton fliaš na separáciu, čo je trikrát viac ako v roku 2003.
Proti zálohovaniu fliaš vystupuje aj Slovenské priemyselné združenie pre obaly a životné prostredie, ktoré zastrešujúce fabriky vyrábajúce obaly.
"Človek by musel fľaše nestlačené odniesť do obchodu, pretože inak by stroj na recykláciu nerozoznal, či ide o slovenskú petfľašu alebo nie. Inak by hrozilo, že sa sem budú sťahovať fľaše aj spoza hraníc,“ vysvetľuje Miroslav Jurkovič, výkonný riaditeľ Slicpen.
Novela zákona a obaloch je v súčasnosti v pripomienkovom konaní. Po jej dopracovaní sa posunie na rokovanie vlády, kde sa bude o jej osude ďalej rozhodovať.
"Radi by sme zákon dokončili čo najskôr, je možné, že už aj v tomto roku,“ dodal Peter Višváder.